© s detmi na cestach

  • b-facebook
  • peter

Tále a južná strana Chopka

Updated: Nov 20, 2018

Vrátili sme sa s deťmi na Horehronie , ale presunuli sme sa pod južnú stranu Nízkych Tatier Pod Chopok –základný tábor sme si rozložili v hoteli Partizán na Táloch .

Vybrali sme si tento hotel aj preto, lebo je to rodinný hotel, už niekoľko rokov vedený rodinou Kičovcov a dostávali sme naň len tie najlepšie referencie z každej strany. Chceli sme zájsť na huby, lebo od všetkých sme počúvali, že rastú a sociálne siete boli preplnené fotkami nádherných „pravákov „, ale keďže pri týchto našich výletoch chceme predstaviť deťom aj časť histórie, prípadne objaviť nejaké prírodné zaujímavosti, tak sme „hubačku“ zrušili, urobili krátky výlet na Chopok, dlhší na Ľupčiansky Hrad , popoludní vyskúšali hipoterapiu na farme Ajax a do sýtosti si vychutnali okolie aj interiér hotela Partizán. Wellness v tomto hoteli je naozaj zážitkom – dokonca sú tam dve sauny aj pre deti, čo nie je bežné v takýchto zariadeniach. Naše deti vydržia vo wellness iba vo vírivkách a keď sa môžu blázniť v bazéne, tam sme ich museli teda stále okrikovať, ale prišli si určite na svoje. Vnútorné squashové kurty boli prispôsobené na viacero športov - bol tam aj basketbalový kôš, pri ktorom sme sa zabavili všetci a okolie hotela ponúka množstvo preliezok, trampolín či ihrísk. S deťmi sa dá v tomto hoteli prežiť úplne bez nudenia sa celý týždeň možno aj viac. Na Ľupčianskom hrade sme mali výborného sprievodcu kastelána Vladimíra Homolu , ktorý nám porozprával veľa zaujímavých informácií z našej Slovenskej histórie – prvý krát sme si vlastne dávali do súvisu obdobie 11. -13. storočia so vznikom množstva kamenných hradov na našom území, ktoré chránili obyvateľstvo pred nájazdmi rôznych výbojných kmeňov . Nie je nič lepšie ako učiť sa históriu priamo na mieste ktoré tú históriu „písalo“. Rozprávali sme sa aj o silnom zemetrasení, ktoré 5. júna 1443 zasiahlo celé stredné Slovensko s magnitúdou približne 5,7. Bolo to Vôbec najsilnejšie zemetrasenie na strednom Slovensku, ktoré úplne zničilo Banskú Štiavnicu a bane v jej okolí a ťažko poškodilo Kremnicu, Ľubietovú, Prievidzu. A poškodilo aj hrad, ktorý potom 100 rokov opravovali, aby bol opäť krásny. Klobúk dole, ako ho postupne rekonštruujú – je to vidieť, že to robia ľudia ktorí sa tomu rozumejú a robia veci s nadšením.

Na obed sme sa cestou z hradu zastavili v penzióne Grajciar v Lučatíne. A dobre nám to padlo – všetky jedlá boli chutné – a porcie priamnobrovské. Reštaurácia bola plná cyklistov a turistov, takženpravdepodobne veľké porcie sú od športovcov veľmi žiadané. Ale aj napriek tomu, že tam bolo plno nečakali sme dlho. Naše hodnotenie tejto reštaurácie bolo veľmi vysoké. V pláne bola popoludní ešte Farma Ajax, v ktorej sme si ráno na recepcii hotela Partizán objednali koníky – jedného väčšieho a jednéhomenšieho. To bol pre naše deti veľký zážitok – ani sme nepredpokladali, že to pre ne bude také dobrodružstvo, aké nakoniec bolo. Škoda len, že personál ktorí tie kone obsluhoval bol „nahnevaný na celý svet „ Chlapi sa ani raz neusmiali. Ale deťom to bolo jedno, to len my rodičia očakávame vždy úsmev na tvári – podľa nás je to základ, keď človek niečo ponúka – filozofia je jednoduchá : úsmev je zadarmo a pôsobí na človeka čarovne. Celkovo sme mali ale opäť veľmi dobrý pocit s pobytu na Horehroní – je to nielen nádherná príroda, ale už sa tam začínajú objavovať aj turisticky atraktívne lákadlá, ktoré spestria pobyt v tejto časti našej krásnej krajiny a urobia ho zaujímavejším.


50 views