• peter

Vysoké Tatry - Hrebienok

Updated: Aug 29


Dlho sme odkladali výlet do Tatier s kamerou, pretože keď sme v našich veľhorách, snažíme sa vychutnať si každú chvíľu. :-) Tentoraz sme v v našich veľhorách odštartovali letné putovanie po legendách severovýchodnej časti Slovenska. A aj vďaka Legendáriu sme sa dostali do Poliankova a po dlhom čase opäť navštívili Múzeum Tatranského národného parku. Legendárium je skvelý projekt PSK, ktorý mapuje najatraktívnejšie miesta Severovýchodu . Je to projekt vďaka ktorému sme dostali veľmi veľa tipov na výlety a naše deti sa zoznámili s množstvom slovenských legiend. Výlety v Tatrách je najlepšie podnikať koncom leta, prípadne aj na prelome septembra a októbra, ale vždy sa pripravíme na … úplne všetko. :-) Keď Tatry navštívime v júni, vyrazíme na  túru  čo najskôr predpoludním, aby sme do popoludňajšej búrky boli už doma.  A takto sme sa vybrali aj na Hrebienok. Chceli sme ľahučkú túru, pri ktorej by sme prešli aspoň 5 km a práve Studenovodské vodopády,  prípadne vodopád Skok, spĺňajú tieto atribúty na 100%.

Po ceste nás príjemne prekvapili informačné tabule, ponúkajúce miestne zaujímavosti vo všetkých svetových jazykoch: ako vznikali turistické chodníky, aké zvieratá, rastliny či aké minerály tvoria úžasné prostredie Vysokých Tatier. Rozprávali sme sa o lykožrútoch, o zdravých a chorých stromoch a na rad prišla aj Legenda o víle Kvetuške. Tá strážila čarovnú jaskyňu pod Kriváňom s vodou, ktorá menila všetko na zlato. Keď sa o tom dozvedela chamtivá striga Kikimora, prenasledovala Kvetušku až k jaskyni. V honbe za bohatstvom si už ale nevypočula, že zlato z jazierka neslobodno rukami vyberať. No a stalo sa, že Kikimora strčila do zázračnej vody ruky a zmenila sa na to, po čom najviac túžila - na zlato. Po vodopádoch Studeného potoka sme sa išli naobedovať. Vyhľadali sme si podľa recenzií najlepšiu reštauráciu v Tatranskej Lomnici s dobrým parkovaním - reštauráciu Humno a … nesklamala nás. Všetko, čo sme si objednali, bolo vynikajúce - 8 ľudí - maximálna spokojnosť. 

Popoludní sme si naplánovali múzeum a Poliankovo. Expozícia Múzea TANAP-u je rozdelená na prírodovednú, prírodoochranársku, historickú, etnografickú a aj záchranársku časť. Deti sa zabavili v medvedej nore a potom sa pomotkali v múzeu, pretože vedeli, že niektoré informácie sa objavia vo večernom kvíze. :-) Nás dospelákov zaujala predovšetkým etnografická a historická časť.Z Tatranskej Lomnice sme vyrazili do Tatranskej Polianky, kde sa tesne pri Ceste slobody nachádza Poliankovo. Očarí - priam opantá vás tu nádherne vizuálne zachytený svet očami dokumentaristu Pavla Barabáša, sprostredkovaný modernými technológiami.  Boli sme prekvapení, ako dlho dokázali expozície deti zaujať. Strávili sme tam viac ako tri hodiny, pretože  každá z atrakcií ich chytila. Pravdou je, že pohojdať sa nad najväčším vodopádom sveta alebo dotknúť sa lyží, na ktorých prešiel Peter Valušiak so svojimi ruskými priateľmi severný pól, nemá človek možnosť každý deň! Dokonca v budove je aj malá špeciálna galéria, v ktorej sa vďaka počítačovej aplikácii dokázali rozpohybovať namaľované obrazy. Vysoké Tatry nás nesklamali. :-)


43 views

© s detmi na cestach

  • b-facebook