• peter

Poloniny

Updated: Aug 29


Už veľmi dlho sme chceli zavítať s deťmi na najvýchodnejšie miesto na Slovensku a pozrieť si najmenej navštevovaný národný park v našej krajine. Osobne som si myslel, že sú to len slová a turistov bude v Poloninách približne toľko ako všade, ale …. nebolo ....

Veľmi príjemné prekvapenie sme zažili hneď na začiatku.  Priznám sa, že som tak pekne zrekonštruovaný kaštieľ, ktorý bol našou prvou zastávkou, nečakal. Na budúci rok by tieto reprezentačné priestory, ktoré Sninský kaštieľ ponúka, mohol  podporiť ešte aj pekne zrekonštruovaný park, ktorý bude k dispozícii všetkým obyvateľom tohto mesta. V kaštieli sme sa dozvedeli viac o histórii celej oblasti najvýchodnejšej časti Slovenska. Vypočuli sme si množstvo zaujímavých príbehov, napríklad aj o lekárovi menom Armin Hoffman, ktorý pôsobil v Snine v čase 1. svetovej vojny a pravdepodobne prišiel na účinky penicilínu ešte pred Flemingom :-). 

Kraj bol chudobný. Pacientov bolo veľa. V tom čase sa pri rôznych horúčkovitých ochoreniach injekčne podávala do žily glukóza, ktorá posilňovala organizmus a zmierňovala priebeh ochorenia. Doktor Hoffmann si všimol, že stav niektorých pacientov sa nečakane výrazne zlepšil. Šokujúco sa uzdravil pacient s ťažkým zápalom pľúc, aký sa v tom čase nedal prežiť. Armin Hoffmann začal skúmať fľaštičky s glukózou. U tých, ktoré boli dlhšie otvorené, uvidel na dne mikroskopické vlákna, ktoré sa rozmnožovali. V skromných podmienkach sa pokúšal svoj objav skúmať. Po viacerých úspešných pokusoch uvažoval o výrobe plesňového lieku. Po roku 1919 požiadal o pomoc ministerstvo zdravotníctva. Nedostal nič. Ďalej úspešne liečil pacientov vlastným liekom. Keď zachránil ľudí, ktorých inde považovali za stratených, zapracovala podľa všetkého závisť kolegov. Ktosi ho obvinil zo šarlatánstva a z toho, že jeho experimenty poškodzujú zdravie. Namiesto podpory výskumu naňho poslali kontrolu. Pri svojej obhajobe aplikoval viacnásobnú dávku lieku svojmu synovi Gabrielovi. Doktorovi Hoffmannovi sa síce podarilo presvedčiť kontrolný orgán o účinnosti lieku, ale úradníci na ministerstve zdravotníctva ho naďalej nebrali vážne. Tým pádom žiadne oficiálne potvrdené výsledky výskumu, ale cesta do zabudnutia. Určite však minimálne zaujímavý námet pre filmárov. Po prehliadke kaštieľa sme sa išli okúpať na Sninské rybníky - druhé  bio kúpalisko na Slovensku, využívajúce technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias.Rekreačná oblasť Sninské rybníky je obklopená Vihorlatskými vrchmi s cyklotrasami a turistickými chodníkmi. Je východiskovým bodom pešej turistickej trasy, vyznačenej modrou turistickou značkou na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), odkiaľ je možné pokračovať k najväčšiemu zahradenému sopečnému jazeru na Slovensku – Morskému oku.[1] Tieto prírodné výtvory sú súčasťou územia Vihorlatský prales[2], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Parádne kúpalisko plné stromov, podľa miestnych cez víkendy plné,  cez týždeň s množstvom priestoru na rozloženie osušiek aj v tieni. Služby ako na bežnom kúpalisku. Hneď vedľa sa nachádza novovybudovaný Hotel Bystrá, kde sme sa výborne naobedovali. Možností na výlety je veľmi veľa - napr. Sninský kameň, Morské Oko, ale nás to ťahalo do Polonín. Čo všetko sme tam videli a zažili, si môžete pozrieť vo videu. Začali sme v Uliči, kde je vybudovaný náučný chodník s bránou do Polonín, a pokračovali sme v Novej Sedlici - výletom na lúku Medovej baby. Je potrebné doplniť, že prechádzku na Medovú babu určite okorenia informácie o Žofii Maťašovskej, jednoduchej skromnej žene, ktorá kedysi žila v tejto oblasti, horlivo sa venujúc včelárstvu. S nesmiernou láskou sa starala o viac ako 80 úľov. Chýr o nej a o jej kvalitnom, skvele chutiacom horskom mede sa rozšíril do ďalekých končín. Jej produkty odberali slovutné pernikárne v Pardubiciach či čokoládovne v nemeckom Kolíne. Túru na lúku Medovej baby deti zvládnu, Je to síce stále do kopca, ale len s veľmi miernym stúpaním. Dĺžka približne 14 km. Na lúke sa nachádza drevený včelín a socha Medovej baby od sochára Mareka Žitňana, postavená Galériou Miro.  Cestou sme stretli troch českých turistov, inak nikde nikto. V Novej Sedlici sme sa po túre posilnili v miestnom hostinci a išli sme sa pozrieť na chalúpku deduška Večerníčka. Miestni vás bez problémov navigujú. Odporučili nám tiež ísť na Riabu skalu s krásnym výhľadom.  Poloniny sú vhodné aj na cyklistické túry. Je to kus nádhernej prírody, aj keď na môj vkus sa tam rúbalo viac, ako by som si v národnom parku predstavoval - ťažko to ale hodnotiť bez všetkých podrobných informácií. Určite je tam množstvo vecí na poznávanie. Z Novej Sedlice sa dá vyjsť aj na Kremenec - bod na ktorom sa stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Túra je ale vhodná pre skúsenejších turistov - trvá 6-8 hodín.



Zaujímavosti v okoli 

Wielka Rawka – veľmi pekný výhľadový vrchol v Poľsku. Ani nie hodinku cesty od Kremenca

Obec Zboj – vojenský cintorín vojakov z prvej svetovej vojny.

Kostol sv. Michala archanjela v Uličskom Krivom – tento drevený kostolík je pri hlavnej ceste v pekne upravenom areáli

Obec Ulič – všetky info vo videu 

Drevené kostolíky v Topoli 

Vyhliadka na vodnú nádrž Starina – miesto nad hlavnou cestou s výhľadom na vodnú nádrž

Drevený kostolík v obci Jalová – fotogenický, maličký kostolík.

45 views

© s detmi na cestach

  • b-facebook