• peter

vojenský cintorín Stebník

Onedlho tu máme deň, kedy si pripomíname tých, ktorí položili svoje životy za slobodu v prvej svetovej vojne. 11. novembra, v roku 1918, o jedenástej hodine a jedenástej minúte sa podpisom prímeria skončila prvá svetová vojna. V našom okolí je množstvo vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny. Tento kus zeme na severovýchode Slovenska síce neponúka žiadne nerastné bohatstvá, ale už v dávnych dobách našimi končinami viedla Jantárová cesta. Spájala stredozemie s baltikom. Po nej sa presúvali karavány s jantárom a roznym materiálom zo stredomoria. Karpatský oblúk je v týchto miestaj najnižší a teda aj najľahšie zdolateľný. Aj preto sa tu odohralo množstvo bojov. Na severovýchode Slovenska bolo po prvej svetovej vojne údajne až 230 vojnových cintorínov a desiatky rozptýlených vojnových hrobov. Len v okolí Zborova sú hneď tri. V každej okolitej dedine aspoň jeden. Keď prejdete hranicu do Poľska, cintoríny nájdete podľa čísel.

Aj počas druhej svetovej vojny sa tu viedli tuhé boje. Opäť tento priestor získaval na strategickom význame, lebo tu bol najjednoduchší prechod karpatského oblúka. A opäť tu umieralo množstvo ľudí. Dokonca vraj používali tie isté zákopy, ako v prvej svetovej vojne. Len ich prekopali. Na vojenský cintorín v Stebníku chodíme často. Máme ho kúsok za domom. A keď si chceme zaspomínať na tých, vďaka ktorým sme tu my, zájdeme tam zapáliť sviečku. Hocikedy. Netreba nám na to žiaden extra termín.

Tam za kopcami je už Poľsko. Vrcholkami hôr vedie hranica. Keď je pekné počasie, chodíme tam na bicykloch. Okrem vojnových cintorínov tento kraj ponúka aj veľké množstvo drevených kostolíkov, ktorých hostória siaha ešte ďalej do minulosti. Je sa tu na čo dívať, stačí vyraziť :)


14 views0 comments

© s detmi na cestach

  • b-facebook