• peter

Vysoké Tatry

Už je to jedenásty krát, čo sme sa s kamarátmi stretli v Tatrách, aby sme vystúpili na nejaký ten kopec. A keďže za ten čas nám pribudli aj noví členovia rodín, začalo sa toto naše každoročné stretnutie meniť na rodinné výlety. Teda minimálne my, sme deti brali vždy, keď to len trochu šlo.

Minulý rok som nakrúcal krátky príspevok pre košickú RTVS o horských vodcoch. Zobral som aj Oliho. Tak sa mu to zapáčilo, že sa dohodol s Mišom www.horsky-vodca.com , že ho tento rok vezme na Lomnický štít. Nás Michal vodí už niekoľko rokov a vždy sa tešíme na stretnutie nielen v Tatrách. Veľmi ma potešilo, keď sa môj syn rozhodol pre svoj prvý výstup. My sme tradične 9.7 vystúpili na Prostredný hrot. Počasie nám prialo, výhľad bol nádherný.

Deň pred výstupom sme sa všetci stretli na Zamkovského chate www.zamka.sk. Tento rok tam bolo takmer toľko detí, ako dospelákov. A čo bolo úplne super, žiadne z detí nereptalo, že sa mu tam nepáči. Spali sme na povale, čo bol asi najväčší zážitok. Nechýbala telka, ani internet. Veľmi potešilo detské ihrisko pred chatou. Nevedeli sme malých horalov odtiaľ dostať pred deviatou večer.

Ja som si šiel ľahnúť s detvákmi, lebo ma čakal na druhý deň výstup. O pol piatej ráno sme sa štyria stretli s horskými vodcami a vydali sa smer Téryho chata. Viac o ceste a podmienkach výstupu nájdete tu : http://horsky-vodca.com/tury-horsky-vodca/prostredny-hrot-2441/

Ako som spomínal, počasie prialo, výhľady boli nádherné. A výstup stál za to. Nebola to žiadna prechádzočka, ale ani nič, čo by sme nezvládli. Ja som bol nadmieru spokojný. A dokonca ani cesta dole nebola otravná. Lebo to sa niekedy stáva, že človek vystúpi hore a cestou dole je to nuda. Tesne pred napojením sa na turistický chodník nás trošku pokropil dážď. Ale to sme už boli takmer na chate.

Druhý deň ráno sa na výstup chystal Oli s maminkou. Na Lomnický štít sa vybrali z Lomnického sedla. S Michalom sme sa zhodli, že toto bude na začiatok najlepší variant, aby sa pre túry v Tatrách Oli nadchol. A keďže raňajky na Zamke sa podávajú od sedem tridsať, Oli sa naraňajkoval na chate pod Skalnatým plesom. Posilnil sa páročkami.

Po dobrých raňajkách už neostávalo nič iné, iba sa vydať k lanovke, ktorá ich vyviezla do sedla. Tu si môžete prečítať podrobnosti o tejto výstupovej ceste:

http://horsky-vodca.com/lomnicky-stit/

Počasie prialo aj im. Krásne slnečné ráno, slniečko ich vyhrievalo. Nasadli na lanovku a šup do sedla. Z lanovky som od nich dostal poslednú fotku. Ja s Dorkou som sa vybral na Skalnaté pleso za nimi. Mali sme sa tam stretnúť a pokračovať cestou domov. Stihli sme prísť akurát na chatu pod Skalnatým plesom. Začalo riadne pršať a tak sme sa tam schovali. Aj sme si hovorili, ako asi pokračujú naši dvaja dobrodruhovia. Lebo tam hore, to vyzeralo na poriadnu melu. Na chate sme sedeli asi hodinu, keď nám zavolala maminka, aby sme čím skôr prišli na Skalnaté pleso. A keďže to bolo iba pár schodov, vybehli sme ich ako kamzici :)

Našli sme ich oboch premrznutých a mokrých. Na vrchol nevystúpili. Asi v jednej tretine cesty ich pokropil nielen dážď, ale aj riadna kopa krúp. Kvôli bezpečnosti zvolili radšej návratový variant. Trochu ma to mrzelo, lebo to mal byť prvý Oliho výstup. On to však bral ako veľké dobrodružstvo a hneď sa s Michalom dohodol, že nabudúce to už dajú!

A tak to má byť. S horským vodcom nejdete na výstup len pre to, aby ste vyšli hore, ale hlavne pre to, aby ste sa bezpečne vrátili dole. Dorka podotkla, že ona je už tiež veľká slečna a aj ona by rada šla na ten "Lomničák." Máme radi prírodu, máme radi hory, máme radi Tatry. A určite sa ešte vrátime a Oli si ten "Lominčák " vylezie.

A aby tých dobrodružstiev nebolo málo, cestou domov sme sa zastavili na hrade v Starej Ľubovni. Ale o tom, už v inom blogu :)

© s detmi na cestach

  • b-facebook